Louis Blériot, rodným menom Louis Charles Joseph Blériot, sa narodil sa
1. júla 1872 vo francúzskom Cambrai. Už od mladých rokov sa intenzívne
zaujímal o lietanie. V neľahkej ceste za splnením sna mu napomohlo aj
jeho technické vzdelanie, ktoré získal v roku 1895 absolvovaním École
centrale des arts et Manufactures. Po skončení štúdia sa vrhol do víru
podnikania. Ako novopečený technický inžinier sa začal okrem
zdokonaľovania a výroby acetylénových lámp pre automobily zaoberať aj
konštruovaním lietadiel.
"Jeho výhodou bolo aj to, že okrem toho, že bol vynálezcom,
teoretikom a experimentátorom, bol tiež podnikateľom. Takže mohol pre
realizáciu svojho sna o lietaní použiť vlastné finančné prostriedky.
Vynálezca, konštruktér, pilot, ale aj úspešný podnikateľ, ktorého na
jeho ceste za úspechom neodradil žiaden čiastkový neúspech," objasnil
pre TASR historik Peter Šumichrast, ktorý je autorom a spoluautorom
desiatok vedeckých a vedecko-populárnych prác, v ktorých sa venuje
problematike letectva.
Ako zdôraznil, Blériotovým prvým úspechom, ktorý sa natrvalo zapísal do
histórie svetového letectva a lietania, bol práve úspešný prelet kanálu
La Manche, ktorý uskutočnil 25. júla 1909 na lietadle jeho vlastnej
konštrukcie Blériot XI.
"Po prvýkrát na motorovom lietadle ťažšom ako vzduch prekonal kanál
La Manche a vzduchom spojil Francúzsko a Anglicko. S týmto úspechom sa
neuspokojil a už o mesiac vytvoril dva medzinárodné rýchlostné rekordy,"
uviedol historik Šumichrast.
Blériotov úspešný let cez La Manche vyvolal obrovský záujem o letectvo,
ktorý si okrem nadšenia širokých vrstiev obyvateľstva vyžiadal aj prvé
obete z radov odvážnych mužov a žien na lietajúcich strojoch. Napriek
týmto obetiam sa letectvo vyvíjalo obrovskými skokmi vpred.
Lietadlo typu Blériot XI, na ktorom prekonal kanál La Manche, bolo
nielen mediálnym, ale aj obchodným úspechom. Vzhľadom na to sa
Blériotova letecká dielňa postupne rozrástla na letecký podnik Blériot
Aéronautiques S.A. Jeho výrobky v rukách skúsených pilotov prekonali
viaceré svetové rekordy a absolvovali mnohé významné letecké prelety.
"V rokoch prvej svetovej vojny Blériotova spoločnosť vyrábala
lietadlá pre francúzske vojenské letectvo. V tejto súvislosti možno
osobitne spomenúť stíhacie lietadlo Blériot-SPAD S.VII, ktoré bolo po
skončení Veľkej vojny zaradené do leteckého parku mnohých štátov sveta.
Medzi inými aj do vojenského letectva brannej moci Československej
republiky," zdôraznil Šumichrast.
Blériot patril dlhé roky nielen k čelným predstaviteľom francúzskeho,
ale aj svetového športového letectva, o čom svedčí skutočnosť, že na
začiatku 30. rokov minulého storočia zastával funkciu viceprezidenta
Medzinárodnej leteckej federácie (FAI).
Louis Blériot, priekopník letectva, zomrel 1. augusta 1936 v Paríži vo
veku 64 rokov na infarkt. Zanechal po sebe manželku Aliciu Védereovú, s
ktorou sa oženil v roku 1901. Podľa historických záznamov mali mať spolu
šesť detí narodených v rokoch 1902 až 1929.